Git - vytvárame lokálny repozitár - časť 1

Git je open source verzionovací softvér (Version Control System) určený pre malé, ale aj veľké projekty. Bežný používateľ ho môže používať pre archiváciu textových súborov podobným spôsobom ako je možné používať aplikáciu SkyDrive. Pre prácu s Git-om je možné používať príkazový riadok alebo GUI (grafické používateľské prostredie). Veľmi dobre implementovaný Git s GUI má vývojové prostredie NetBeans. Práca s ním je rýchla, jednoduchá a prehľadná. V tomto seriáli sa venujem príkazovému riadku. V ďalších článkoch by som chcel predstaviť aj prácu s GUI.

Aké výhody ponúka GIT? Používateľ si postupne archivuje všetky svoje súbory a adresáre v požadovanej podobe. Následne sa kedykoľvek môže vrátiť k staršej verzii, prípadne porovnať si jednotlivé archivované súbory a rozdiely. Archív je možné kedykoľvek skopírovať, presunúť či premenovať. V rámci archivácie je možné definovať, čo sa má archivovať a čo nie. Okrem lokálneho úložiska je možné vytvoriť a definovať centrálne úložisko. Tam je možné zhromažďovať dáta z rôznych repozitárov (napr. od rôznych vývojárov) a toto úložisko pravidelne archivovať. V prípade poškodenia a nearchivovania centrálneho úložiska je možné opätovne vytvoriť centrálne úložisko z lokálnych repozitárov. Všetky silné stránky a možnosti, ktoré Git ponúka používateľovi, sú uvedené v dokumentácii.

Veľkosť repozitára závisí od toho, aké dáta budú sledované - ukladané. Pri textových súboroch má lokálny repozitár desiatky až stovky kilobajtov a pri veľkých projektoch niekoľko megabajtov. Pri zahrnutí ďalších typov súborov veľkosť úložiska narastá. Výhodám a nevýhodám používania Git-u oproti iným verzionovacím systémom sa na internete venujú špecializované články.

GIT je možné stiahnuť zo stránky git-scm.com. K dispozícii je aj dobrá dokumentácia. Projekty je možné ukladať okrem vlastného lokálneho a centrálneho repozitára aj do cloudu na github. Odporúčam mať aj vlastný archív, keďže github bol už viac krát napadnutý hackermi.

Po stiahnutí a nainštalovaní Git-u sa git môže spustiť cez Git Bash. Znak # definuje začiatok komentára a všetky znaky, ktoré nasledujú za ním až do konca riadka budú ignorované. Komentáre slúžia pre informatívne účely vzťahujúce sa k nasledujúcim príkazom. Do komentárov budem uvádzať aj formáty zápisov obsahujúce premenné. Premenné budú začínať znakom $. To znamená, že reťazec v komentári začínajúci $ si používateľ nahradí vhodným reťazcom. Premenné budú tvorené v rámci pravidiel pre premenné, teda so zmysluplnými názvami charakterizujúcimi ich význam.

Ako prvé začnem príkazmi Bash-u. Príkazom cd sa môžeme nastaviť do adresára alebo zmeniť diskovú jednotku. Príkaz cd je case-insensitive, teda nerozlišuje malé a veľké písmená v názvoch adresárov. Okrem adresára alebo diskovej jednotky je možné uviesť aj cestu (path). Pre ukončenie práce s Bash-om slúži príkaz exit.

Príklad: Zmena adresára cez príkaz cd.

1
2
3
4
5
6 # Formát zápisu:
# cd $directory
 
# Používateľ sa nastaví do adresára temp, ak existuje.
# Ak neexistuje, vypíše: sh.exe": cd: temp: No such file or directory
cd temp

Príklad: Zmena jednotky cez príkaz cd a znak /.

1
2
3
4
5
6 # Formát zápisu:
# cd /$driveLetter
 
# Používateľ sa nastaví do jednotky C, ak existuje.
# Ak neexistuje, vypíše: sh.exe": cd: /c: no medium
cd /c

Príklad: Nastavenie do adresára cez definovanú cestu.

1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22 # Formát zápisu:
# cd $path
 
# Používateľ sa nastaví do adresára temp na jednotke C, ak existuje.
# Ak neexistuje, vypíše: sh.exe": cd: c:temp: No such file or directory
cd c:\temp
 
# definovanie cesty je možné vykonať viacerými spôsobmi
 
# 1. medzi adresáre sa zapisujú znaky \\ a nie znak \
cd c:\temp\\test
 
# 2. všetky lomky budú iba \\
cd c:\\temp\\test
 
# 3. všetky lomky budú iba / (odporúčané)
 
cd c:/temp/test
 
# medzera v názve adresára sa zapisuje ako znak \ a znak medzera
# nastavenie do adresára s názvom temp\git test na jednotke C
cd c:/temp/git\ test

Pre zobrazenie obsahu adresára slúži príkaz ls. Pre rýchlejšie písanie názvov adresárov pri príkaze cd stačí napísať prvé písmeno a stlačiť klávesu Tab. Ak sa nachádza v adresári iba jeden adresár začínajúci na dané písmeno, bude automaticky vložený za príkaz cd. Ak sa ich nachádza v adresári viacero, zobrazí sa zoznam adresárov začínajúci na dané písmeno. Zadaním ďalšieho písmena v poradí sa proces zopakuje, teda buď sa vypíše názov adresára alebo ponuka adresárov začínajúca na dané písmená. V prípade, že sa aplikuje klávesa Tab na písmeno, ktoré nezodpovedá žiadnemu názvu adresára, nič sa nevykoná.

Príkazom mkdir sa vytvorí nový adresár. Príkazom rmdir sa odstráni adresár. Zápisom dvoch bodiek .. za príkaz cd sa prejde o jednu adresárovú úroveň vyššie (vľavo). Zápisom názvu adresára za príkaz cd sa prechádza o jednu adresárovú úroveň nižšie - hlbšie (vpravo) v rámci adresárovej stromovej štruktúry.

Príklad: Vytvorenie adresára cez mkdir.

1
2
3
4
5
6 # Formát zápisu:
# mkdir $directory
 
# Vytvorenie adresára test, ak neexistuje.
# Ak existuje, vypíše: mkdir: cannot create directory `test': File exists
mkdir test

Príklad: Zmazanie adresára cez rmdir.

1
2
3
4
5
6 # Formát zápisu:
# rmdir $directory
 
# Zmazanie adresára test, ak existuje.
# Ak neexistuje, vypíše: rmdir: `test': No such file or directory
rmdir test

Príklad: Nastavenie o úroveň vyššie.

1
2
3
4
5
6
7
8 # Formát zápisu:
# cd ..
 
# nastavenie c:/temp/test
cd c:/temp/test
 
# zadaním nasledujúceho príkazu sa nastaví c:/temp
cd ..

Záver

Stručným úvodom do Bash-u sa končí prvá časť seriálu venovanému tvorbe lokálneho a neskôr aj centrálneho repozitára. V prípade, že máte zaujímavé tipy a triky ako pracovať s konzolou, podeľte sa o ne prostredníctvom komentára.

Záver

Komentáre

Pridať komentár