×
COOKIES
Prezeraním tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies. Spracovaniu cookies zabránite v nastaveniach internetového prehliadača alebo nezobrazovaním tejto stránky v internetovom prehliadači.
Informačný web Mateja Lednára
Vytvárame riešenia

Ako vytvoriť efektívny parkovací systém v Bratislave a nespraviť chaos

Tento článok vznikol ako odozva toho, čo sa začalo diať nielen v Bratislave ohľadom parkovania. Chcem predstaviť prístup a riešenia, ako by to malo byť a čo všetko by sa malo brať do úvahy.
To, že žijeme v krajine, ktorú z môjho pohľadu riadia nekompetentní ľudia, som už dáko predýchal, keďže na Slovensku sú ľudia s nižším vzdelaním vo väčšine, a tak vzdelaná menšina nebude mať ešte veľmi dlho šancu zvoliť ľudí, ktorí to tu dajú do poriadku. Súčasní ľudia, ktorí rozhodujú o tom, kam sa krajina, mesto či obec posúva, sú často ľudia, ktorí nikdy reálne nepracovali, majú pochybné školy a získané vzdelanie, často ich prax je len z pôsobenia v politických stranách. Výsledkom je, že namiesto zvyšovania kvality života, rozvoja miest, obcí, cestovného ruchu, zvyšovania zamestnanosti, ochrany životného prostredia tu prevláda korupcia, porušovanie zákonov a aktívne rozkrádanie nášho spoločného majetku.
Dobrým príkladom je parkovanie v mestách. Mestá roky ignorovali rozvoj cestnej infraštruktúry a budovanie parkovacích miest. Zrazu zo dňa na deň prišli na to, že to treba riešiť, a ako najlepšie, ľudia budú za parkovanie platiť. Za to, že sa nič nepostaví, nevybudujú nové cesty, chodníky a parkoviská, budú ľudia musieť platiť.
A čo je ešte horšie, aj tu je vidieť, že títo ľudia sú absolútne mimo reality. Miesto toho, aby sa na problém pozerali komplexne, riešia ho len čiastkovo. Namiesto toho, aby dopady brali globálne, problém riešia iba lokálne, tak ako na úradoch, na vlastnom piesočku a ostatní sú im ukradnutí. V prípade parkovacej politiky sú im ukradnutí mimomestkí, nech si parkujú kde chcú, nech sa dostanú do práce ako chcú, nám je to jedno.
Dosť, že títo ľudia nevybudovali kvalitnú dopravnú infraštruktúru, do miest v čase špičky sú obrovské kolóny, neexistujú záchytné parkoviská, obchvaty, diaľnice, rýchlostné cesty, cyklotrasy, chodníky, parky, oddychové zóny, MHD je často po dobe životnosti čím vzniká všeobecné ohrozenie a dopravné trasy a intervaly často nespĺňajú požiadavky cestujúcich a projekty budúcnosti (napr. rýchlodráha v Bratislave) boli zrušené.

Čo sa doteraz robilo

Ako Bratislavčan som dlho nevedel rozdýchať nedokončené projekty socializmu. Ale keď sa tak pozerám na súčasných expertov, ktorí chcú riešiť u nás parkovaciu politiku, musím uznať, riešenia socializmu boli nadčasové, a ak by sa všetko dotiahlo do konca, Bratislava by nemala problém s dopravou tak ako dnes.
Ako príklad uvádzam, nedokončené časti Prístavného mosta a príjazdu pre Starý most či veľkokapacitné parkoviská v Petržalke. Nedokončené časti mostov boli pripravené pre štvorprúdové nové cesty. Kým Prístavný most sa takmer dokončil a sú naň napojené diaľnica a rýchlostná cesta, no aj tak sa nedokončil v plnom profile, tak Starý most sa z nepochopiteľných dôvodov zrušil. K tomu ešte prišiel most od nikam k nikam, zvaný Apollo.
Ako výsledok je, že veľkokapacitné parkoviská Bajan and company rozpredali investorom, most Apollo postavili do začiatku prístavného mosta a Starý most zrušili pre individuálnu dopravu. A výsledok? Nemáme parkovacie miesta, cirkev, ktorá má obrovský pozemok s obrovským parkoviskom (presne si už nepamätám, ale pozemok tuším dostali za symbolickú cenu) nesprístupňuje obyvateľom, takže okrem pár hodín je stále prázdne, bol zrušený Starý most a na vjazde na mosty Apollo a Prístavný je lievik, ba dokonca zrušené odbočovanie do Petržalky kvôli "Pat a Mat" zjazdu (odporúčam vidieť, to ste ešte nevideli).
Za súčasný negatívny stav v parkovaní je vinné mesto a metská časť Petržalka, pretože dovolili dávať stavebné povolenia a kolaudovať stavby bez toho, aby sa vybudovala dodatočná infraštruktúra. Dokonca niektoré stavebné povolenia hraničia so zdravým ľudským rozumom, a nikoho zrejme nepresvedčia, že všetko bolo v poriadku. Ale opäť náš právny systém, ktorý podporuje čierne stavby, zlodejov, korupciu, špekulantov a organizovaný zločin umožnil aj takéto diela.

Ako naši majstri sveta zničili dopravu v Bratisalve a škoda veľkého rozsahu

Zrušením Starého mosta musia vodiči, ktorí chcú ísť do mesta robiť obchádzky čím nám vzniká škoda v podobe zvýšenej spotreby pohonných hmôt. Rovnaké zvýšené náklady má aj Dopravný podnik Bratislava, ktorý musí obsluhovať trasy, no nie už cez Starý most, ale cez ostatné mosty. Výsledkom je, že nám týmto rozhodnutím spravili títo ľudia škodu veľkého rozsahu (tisíce vodičom musí kvôli obchádzke zaplatiť viac na PHM, DPB musí platiť viac za PHM, údržbu a amortizáciu čo sa odzrkadľuje vo zvýšených cenách cestovných lístkov). Výsledkom je škoda v státisícoch a pravdepodobne aj v miliónoch EUR za PHM a navyše, kvôli vzniknutým kolónam zo zrušenia Starého mosta a zle naprojektovaného mosta Apollo sa v ovzduší vytvorilo oveľa viac škodlivých látok, ktoré majú dopad na naše zdravie.
Z tohto dôvodu chcem motivovať šikovných mladých ambicióznych právnikov, ale aj aktivistov a rôzne občianske združenia, aby podali hromadnú žalobu na mesto Bratislava a Petržalku žalobu za spôsobenú škodu veľkého rozsahu §125 trestného zákona a na konkrétne osoby - primátor, starosta a poslanci, ktorí hlasovali a schválili tieto riešenia. Nech už Bratislava dá najavo, že zlodejov a babrákov tu nechceme. Verím, že sa pridajú aj ďalšie mestá a začneme všetkých týchto ľudí trestať za to, ako nehospodárne a kontraproduktívne hospodárili s našimi peniazmi.

Business storočia

Súčasný navrhovaný parkovací systém je len business pre parkovaciu firmu a odťahovú službu. Pre nikoho iného. Takže sa tu opäť ide obohatiť úzka skupina ľudí. Verím, že sa zmobilizujeme a už čoskoro opäť dáme najavo, že zlodejov mi v Bratislave nechceme. V utorok 20.10.2015 sme už dali najavo, čo si o Bajan and company myslíme a teraz potrebujeme podporu od vás všetkých, teda aj "cezpoľných", ktorých sa to najviac týka.
V Petržalke chýba približne 30 000 parkovacích miest, ktoré sú momentálne neoficiálne tolerované na chodníkoch a trávnikoch, teda na miestach, ktoré chcú po začatí parkovacej politiky zrušiť. Tieto miesta chce Petržalka zrušiť, zabezpečiť len oficiálne parkovacie plochy a podľa súčasnej zmluvy s prevádzkovateľom parkovania nevybudovať žiadne nové parkovacie plochy.
Na jednu stranu súhlasím, že veľa ľudí je tak lenivých, že namiesto aby zaparkoval o pár stoviek metrov ďalej, radšej ničí zeleň, či blokuje chodník, len aby parkovali vedľa vchodu. Na druhú stranu zlyhala obec, mestská časť či mesto, ktoré problém s parkovaním dlhodobo ignorovalo až to vyústilo do súčasného stavu.
Zavedenie akýchkoľvek poplatkov na riešenie parkovania je totálny nezmysel, keďže k začiatku účinnosti zmluvy sa v prípade Petržalky nevybuduje 30 000 parkovacích miest, práve naopak, tieto miesta sa zrušia. A prečo je to business storočia? Kam tak rýchlo ľudia dajú autá? Nemajú tie autá kam dať. V Bratislave nie je alternatíva osobnej doprave. Takže sa nemajú títo ľudia ako dostať do práce. Jediné, čo by sa mohlo stať, že zopár áut ubudne je skutočnosť, že cezpoľní podnájomníci budú cestovať do Bratislavy vlakom a autá nechajú doma. To podľa mňa môže byť len pár stoviek áut. Tisíce ľudí nemajú inú alternatívu ako ísť do práce autom. Výsledkom bude, že títo ľudia budú musieť opäť parkovať tak ako doteraz, čo ale už bude zakázané a začne sa "ryžovať". A tu začína business storočia, tisíce pokút a mastenie vreciek na ľuďoch, ktorí momentálne inú alternatívu nemajú.
Bratislava nemá metro, nemá cyklotrasy (iba krátke turistické a len zväčša jedna radiála), nemá električkové a trolejbusové spojenie do všetkých mestských častí, nemá veľké záchytné parkoviská a zle vybudovaná infraštruktúra spôsobuje každodenný kolaps v doprave.

Kto tvorí problém s parkovaním

Ale vráťme sa späť. V Bratislave, tak ako všade inde, je momentálne problém s parkovaním len cez pracovný čas, teda od 8:00 - 17:00 a večer od 19:00 do 07:00, kedy rezidenti chodia domov a chcú parkovať pred domom.
Kto vytvára problém s parkovaním
  • ľudia dochádzajúci za prácou
  • firemné autá, ktoré parkujú mimo sídiel firmy
  • ľudia žijúci v nájomných bytoch, často mimomestskí, ktorí nechávajú auto cez pracovné dni na parkovisku a následne využívajú MHD

Kedy nie je problém

Asi každý vie, že problém s parkovaním a MHD nie je cez víkendy a sviatky. Preto pre tieto dni by parkovanie v mestách malo byť bezplatné, aby sa zároveň podporil turizmus a nakupovanie cez víkendy a sviatky, čo má pozitívny dopad na zamestnanosť. Momentálne ako krajina nie sme z hľadiska zamestnanosti v pozícii, kedy môžeme zakazovať ľuďom pracovať.

Kto doteraz riešil problém s parkovaním

Dovolím si povedať, že najviac prispeli k zlepšeniu parkovania práve mimobratislavskí. A ako? Mnohí z nás si kúpili radovky, byty a rodinné domy mimo Bratislavy, teda v satelitoch, ktoré majú byť teraz sankcionované 800 EUR na rok. To je obrovská suma, za ktorú sa deťom môže nakúpiť oblečenie, školské potreby, kvalitná strava, sladkosti či dovolenka. Doteraz sme chodili autom do práce a domov, no teraz už chodíme domov mimo Bratislavy, takže sme uvoľnili tisíce parkovacích miest. Ďalšie stovky miest uvoľnili tí, čo bývali v podnájmoch alebo u rodičov a kúpili si bývanie v novostavbách, kde boli nútení si za drahé peniaze kúpiť parkovacie miesta. A teraz ak budú chcieť zaparkovať mimo svojho drahého parkovania, budú musieť platiť. Tak nielenže sme dobrovoľne a na vlastné náklady zlepšili parkovanie v Petržalke, ako odmenu máme platiť rovnako ako tí, čo tu bývajú v podnájmoch bez nahláseného pobytu a nechávajú autá celý týždeň na parkoviskách. Aj toto svedčí o nekompetentnosti tých, čo vytvárajú parkovaciu politiku.

Ako sa to má robiť

V prvom rade treba vytvoriť podmienky, aby ľudia prestali používať autá. Asi nikto z nás nechce čakať ráno a večer v hodinových kolónach do práce a z práce, a ak by tu bola vhodná alternatíva, rád by ju využil a ušetril tak čas aj nervy. Zároveň by sa znížil aj počet dopravných nehôd.
Železnica ako hlavný článok infraštruktúry
V prvom rade je potrebné na vybraných miestach vytvoriť vlakové stanice a pri nich veľké strážené odstavné plochy - záchytné parkoviská, teda to, čo v súčasnosti neexistuje. A prečo stanice. Žiaľ väčšina súčasných vlakových staníc má rovnaký problém, nie je tam kde zaparkovať. Preto je potrebné pred hlavnými dopravnými uzlami, napr. ako je Bratislava, vytvoriť nové vlakové stanice - nástupiská s veľkokapacitnými parkovacími stráženými plochami. Parkovanie by malo byť v cene cestovného lístka.
Takto ľudia zaparkujú niekoľko kilometrov od Bratislavy, alebo iného mesta, a výrazne sa zredukuje ranná a večerná špička. Podotýkam, parkoviská musia byť monitorované proti krádeži, inak sa ľudia budú báť na takomto mieste nechať odstavené auto celý deň. Taktiež je potrebné konečne vytvoriť zákony, ktoré budú proti zlodejom a organizovanému zločinu, čo by zvýšilo bezpečnosť a dôveru a znížilo kriminalitu.
V prípade Bratislavy je potrebné vytvoriť priame vlakové spojenie do Petržalky. Odstavné plochy musia byť vytvorené v smere od Malaciek, Pezinka, Senca, Dunajskej Lužnej a Komárna. Toto sú momentálne kritické úseky.
Električka ako druhý pilier
Absencia metra či rýchlodráhy v Bratislave je citeľná. Bratislava je čoraz väčšia a dostať sa do niektorých mestských častí je v čase špičky vyše hodinová záležitosť. Na zlepšenie stavu by sa mohli využiť električky. V prvom rade je potrebné dokončiť električku v Petržalke a to v plnom profile. Následne ju prepojiť s Hlavnou stanicou, Dúbravkou a Račou. To bude výrazný krok, kedy ľudia začnú vnímať MHD inak.
Ďalším krokom je nasadiť moderné rýchle električky s rýchlosťou 70 - 80km/h a tomu prispôsobiť aj koľajnice. S modernými električkami musí prísť aj zrýchlenie cestovania. To je možné opäť spraviť šalamúnsky a jednoducho. Súčasné zastávky by sa preriedili a električky by stáli na každej druhej alebo tretej súčasnej zastávke. Ľudia môžu jednu alebo dve zastávky prejsť pešo alebo nastúpiť na trolejbus či autobus. V súčasnosti majú autobusy a trolejbusy súbežné trasy a viacero liniek chodí rovnakou trasou. To znamená, že cestujúci ak sa bude potrebovať odviezť jednu alebo dve zástavky, môže ísť na trolejbus či autobus a na ktorékoľvek číslo, ktoré ide danou trasou, takže interval dopravy na jednu, dve zástavky bude v čase špičky možno iba 30 sekúnd.
A aby boli električky ešte efektívnejšie, na konečných zástavkách je potrebné vybudovať záchytné parkoviská. Momentálne to vyzerá, že je to stále možné, takže treba konať rýchlo, kým aj tu nerozpredajú pozemky investorom. Doteraz sa všetko robilo kontraproduktívne a neefektívne, je na čase začať robiť veci poriadne.
Cyklotrasy
Cyklotrasy alebo inak nazvané komunikácie budú tvoriť tretí pilier dopravy. Ľudia tak na trasy do 2-10km budú môcť využívať elektro bicykle, elektro skateboardy, mini segway-e, elektro kolobežky, elektrické kolieskové korčule a iné dopravné prostriedky, ktoré budú dosahovať maximálnu rýchlosť 25km/h. Tu je potrebné výrazne zapracovať a vybudovať komunikácie pre tieto dopravné prostriedky, ktoré vďaka nízkym cenám sa v blízkej budúcnosti stanú hitom. Vďaka cenovej dostupnosti týchto zariadení ich určite budú vo väčšej miere využívať aj invalidi nevládni ľudia (exoskeleton s elektrickými kolieskami), takže treba myslieť dopredu pre tento druh dopravy.

Ďalšie dopravné prostriedky

S príchodom elektrických dopravných prostriedkov sa zrejme zvýši počet elektrických skútrov. Preto bude treba myslieť aj na vybudovanie dobíjacej infraštruktúry a menších parkovacích plôch pre tieto typy dopravných prostriedkov. Podpora parkovacích miest pre motorky a skútre totálne chýba.
Možno aj tu si budú musieť parkovanie riešiť obyvatelia opäť sami a parkovať skútre na chodbách obytných domov, čo nie je šťastné riešenie, no pri súčasnej legislatíve, ktorá chráni zlodejov a nie slušných občanov im asi nič iné nezostáva. Keďže skútre sú malé a snáď ich hmotnosť bude do 100kg, parkovanie v domoch (pivnica, spoločné priestory) možno nebude až taký problém a aj vďaka tomu sa môže uvoľniť pár parkovacích miest.

Budovať nielen parkovacie miesta

Okrem budovania parkovacích pre autá a skútre je potrebné budovať aj miesta pre bicykle. Z môjho pohľadu by mohlo ísť o bezpečnostné skrinky, kde si obyvateľ zavrie bicykel na kód, vďaka čomu sa nebude musieť báť krádeže elektrického bicykla, kolobežky či skateboardu. Poplatok na 12 hodín 1 EUR.

Čas na platené parkovanie

Až po vykonaní týchto opatrení nastane čas na spoplatnenie parkovania. Pokiaľ sa nevykonajú vyššie uvedené opatrenie, z môjho pohľadu ide o riešenia proti ľuďom a ľudia by sa mali voči tomu ohradiť. Od revolúcie tu žiadna vláda nič nespravila pre ľudí, čo by zlepšilo ich kvalitu života, bolo efektívne a prínosné. Všetky riešenie boli často veľkým sklamaním a jedným z nich je aj súčasný stav s parkovaním. Zodpovedať by sa mali za to kompetentní a nie my, ktorí sme súčasný stav nezapríčinili.
Spoplatnenie
  • Parkovanie spoplatnené len pre firemné vozidlá a mimomestských, okrem tých, ktorí sa narodili v danom meste
  • Spoplatnenie len v čase od 19:00 – 07:00 – teda večer, keď domáci nemajú kde parkovať.
  • Spoplatnenie len pre pracovné dni. Cez víkendy a sviatky parkovanie bude bezplatné,
  • Parkovanie do 4h – 1 EUR
  • Parkovanie do 12h – 2 EUR
  • Parkovanie do 24h – 3 EUR
  • Parkovanie do 10 dní – 10 EUR
  • Parkovanie do 30 dní – 20 EUR
  • Parkovanie na 1 rok – 150 EUR
  • Platenie poplatkov za parkovanie cez SMS, web aplikáciu, alebo mobilnú aplikáciu
Momentálne si myslím, že parkovanie cez pracovný čas nie je až tak problematické, len ľudia sa musia naučiť parkovať oveľa ďalej ako sú zvyknutí. Tak ako chodci majú ďaleko autobusové zastávky, tak aj vodič musí byť zmierený, že nezaparkuje pre domom. Navyše v tejto fáze sa očakáva zvýšené využívanie MHD a preto by denný režim od 08:00-17:00 mal byť bezplatný.
Ďalší variant je vytvoriť platený denný režim, ktorý by si našinci mohli odpočítať z daní. Mestá by tak získali príjmy z turistov.
Parkovanie musí byť jednotné pre celé mesto, nie pre každú mestskú časť samostatne. Obyvatelia majú často rodinných členov v rôznych mestských častiach a najmä starí občania často potrebujú niektoré veci rýchlo zabezpečiť, takže auto je v takomto prípade nutnosťou. No ak by mali za každým platiť za parkovanie, starostlivosť o starých ľudí by sa stala nákladná a opäť tam, kde zlyháva štát a občan musí riešiť úlohy za neho, by mu štát hádzal polená pod nohy. Aj v tomto prípade by sa opäť išlo proti ľuďom namiesto zlepšovania životnej úrovne.

Záver

Na záver si treba uvedomiť, že sme chudobná krajina, kde sú nízke platy, európske ceny a vysoká nezamestnanosť. Preto treba veľmi citlivo pristupovať k čomukoľvek, čo nemá zlepšiť kvalitu života. Myslím si, že moje návrhy a postrehy sú určené pre ľudí, riešenia sú racionálne a majú morálny základ.
Všetky moje návrhy a zhrnutia v tomto článku vychádzajú zo života v Bratislave a sú transformované do globálneho riešenia s cieľom zlepšiť a zvýšiť kvalitu života na Slovensku, nielen v Bratislave. Ak máte ďalšie proaktívne a pro spoločenské návrhy, podeľte sa o ne prostredníctvom komentára. Zároveň budem veľmi vďačný, ak sa tento článok bude zdieľať na sociálnych sieťach alebo cez e-maily.
Blog,parkovanie,Bratislava,vlak,autobus,auto,Petržalka,Vladimír Bajan
Žiadna časť tohto článku nesmie byť reprodukovaná bez uvedenia autora a URL na túto stránku.
Viac informácií nájdete v sekcii O projekte.

Komentáre

Článok neobsahuje zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Meno (povinné)
Web
Správa (povinné)
Odoslať
Od najnovších