Ako na základný príjem pre každého bez vykonávania práce

Tento článok píšem ako odpoveď na reportáž, kde sa naši politici vyjadrovali na tému základný príjem pre každého bez vykonávanie práce. Tí čo myslia pragmaticky, sledujú vývoj vo svete, chcú zvyšovať životnú úroveň a sú fundovaní, myslia inak, myslia pre ľudí a hľadajú spôsoby ako zvýšiť životnú úroveň.

Dovolím si povedať, že medzi takýchto ľudí sa radím a ja a snažím sa prispievať rôznymi spôsobmi k zlepšovaniu životnej úrovne na Slovensku a netolerovať rozkrádanie verejných financií, klientelizmus a rodinkárstvo.

Ale vráťme sa späť k téme základný príjem pre každého bez vykonávanie práce. S nástupom automatizácie a robotizácie by sa mali zaviesť poplatky za používanie technológií pre podnikateľské účely, ktoré postupne nahradzujú ľudskú prácu. Napríklad za čistiace stroje, počítače, roboty a podobne. Poplatok by mal byť mesačný. Začalo by sa na nízkych hladinách a časom by tento poplatok rástol. Samozrejme musí ísť o rozumne odôvodnenú výšku poplatku. Napríklad za 1 notebook alebo tablet vo firme by sa platil na začiatku poplatok 1 EUR / mesačne. Za čistiaci stroj, ktorý nahradil tri pracovné sily by sa definoval poplatok, ktorý nie je likvidačný, ale čiastočne vykrýva plat za ľudskú silu. Na začiatok by sa mohol nastaviť poplatok na 90 EUR/mesiac.

Podobne by sa postupovalo s robotmi, ktoré nahradili za určité obdobie (navrhujem posledných 10 rokov) ľudí. Opäť by sa postupovalo spôsobom, koľko ľudí je odhadom nahradených a z tohto údaju by bol odvodený poplatok. Poplatok za osobu by mohol byť na začiatok vo výške 30 EUR (samozrejme vec odbornej diskusie).

Obdobne sa bude postupovať aj s novými technológiami, kde odborná komisia určí, koľko ľudí je nahradených a každý vlastník tejto technológie ak ju používa na podnikateľské účely, bude platiť za ňu poplatok.

Tvorba poplatkov

Poplatkom by podliehali zariadenia, ktoré vedome nahradzujú alebo zefektívňujú prácu. Napríklad počítač umožňuje rýchle vyhľadávanie, kontrolu pravopisu, generovanie množstva dát, grafov a tabuliek, ako aj množstvo iných činností, ktoré niekedy vykonávalo množstvo ľudí za oveľa dlhší čas. Keďže počítač / tablet je už základným kameňom každého podnikateľského subjektu, tu by sa definovala nízka sadzba, na začiatok 1 EUR/mesiac/zariadenie.

Štát by evidoval a definoval všetky zariadenia, ktoré budú spoplatnené. Poplatky budú vychádzať od spôsobu akým nahradzujú ľudskú pracovnú silu a v akom rozsahu. Ak ide o nahradenie práce za aspoň jednu osobu, tak za každú osobu bude poplatok 30 EUR. Výška poplatkov sa bude v konečnom dôsledku odvádzať od počtu všetkých registrovaných zariadení a od stanovenej výšky minimálneho základného príjmu.

Evidencia zariadení

Každá organizácia bude musieť viesť kompletný zoznam zariadení. Každé zariadenie musí mať číslo a v evidencii musí byť evidovaná osoba, ktorá so zariadením operuje, a miestnosť v ktorej sa nachádza, aby kontrolóri vedeli odhaliť neprihlásené zariadenia.

Samozrejme v tejto etape už očakávam nový fundovaný systém, v ktorom už nebude miesto pre zlodejov, podvodníkov a korupciu a ľudia budú odmeňovaní za ohlasovanie podvodov a nečestných praktík jedincov.

Ako motivovať ľudí pracovať

Aby ľudia boli motivovaní pracovať, je potrebné vytvoriť podmienky spravodlivého prerozdeľovania tých prostriedkov. Nezamestnaní a dôchodcovia by mali koeficient 1. Zamestnaní menej ako 15 rokov by mali koeficient 1,5 a zamestnaní viac ako 15 rokov by mali koeficient 2. To znamená, že tí čo pracujú budú dostávať vyššie sumy ako tí čo nepracujú a pracovať nechcú.

Tu bude potrebné aj definovať, aký typ práce z pohľadu pracovného času bude kvalifikovaný pre koeficienty 1,5 a 2. Tu navrhujem minimálne polovičný pracovný čas v danej dobe. To znamená, ak je teraz bežný 40 hodinový pracovný čas, tak len ľudia s minimálne 20 hodinovým pracovným budú mať koeficient 1,5 alebo 2.

Ako začať

Už teraz vieme, že na dôchodcov nebude mať kto pracovať. Preto je potrebné dôchodky vyplácať zo základného príjmu. To znamená, že na začiatku ak by bol základný príjem pre nezamestnaných a dôchodcov 200 EUR, ak táto skupina poberá vyššie dávky/platby, nedostanú nič, napr. ak má dôchodca 250 EUR dôchodok, tak nedostane nič, ale štát bude doplácať len 50 EUR. Ak sa časom základný príjem zvýši na 300 EUR, tak dôchodcovia s príjmom pod 300 EUR už pocítia nárast a dostanú 300 EUR. Opäť sa to nedotkne dôchodcov s príjmom vyšším ako 300 EUR.

Ak bude chcieť dôchodca si polepšiť, môže pracovať na polovičný pracovný úväzok, čím jeho základný príjem bude vyšší a zároveň bude mať príjem aj z pracovného úväzku od zamestnávateľa.

Základný príjem sa bude vzťahovať len na štátne platby. To znamená, že ak má dôchodca skladbu 300 EURového dôchodku 200 EUR od štátu, 100 EUR z 2 a 3 piliera a základný príjem bude mať výšku 300 EUR, tak celkový dôchodok bude vo výške 400 EUR a to nasledovne, 300 EUR základný príjem + 100 EUR z 2 a 3 piliera.

Ako to má fungovať

Základný príjem bude priamo prepojený so štátnymi výdavkami na osobu. Pokiaľ je základný príjem vyšší, ako výdavku štátu, dostane osoba celú výšku základného príjmu. Ak je nižší, nedostane prijímateľ navyše nič, získa tu štát, ktorý bude doplácať len rozdiel.

Vďaka základnému príjmu štát ušetrí na výdavkoch a bude môcť takto ušetrené finančné objemy použiť na rozvoj infraštruktúry, zdravotníctva a vzdelávania.

Záver

Ako som na začiatku spomínal, začalo by sa s nízkymi sumami, ktoré by sa postupne každým rokom zvyšovali. Úlohou je nezvýšiť veľkým skokom podnikateľom náklady. Okrem základného príjmu pre každého bez vykonávania práce by sa mal skracovať aj týždenný pracovný čas a to na 6 a 8 hodín / zmena, kde minimálna mzda sa bude vzťahovať na 6 hodín a 8 hodinová minimálna mzda bude o tretinu vyššia. Časom by sa prešlo na 4 dňový pracovný týždeň, keďže vďaka robotizácii, by bolo práce menej.

Robotizáciu a automatizáciu je potrebné brať ako príležitosť, ktorá nás môže posunúť na novú úroveň a zlepšiť životné podmienky. Tí čo budú pracovať sa budú mať lepšie a zároveň tí čo pracovať nechcú budú mať základný príjem, ktorý časom už nebude poskytovať štát vďaka čomu bude k dispozícii nová masa peňazí. Tá by sa mala použiť na rozvoj zdravotníctva, vzdelávania a budovanie infraštruktúry s dôrazom na ekológiu a rozvoj elektro mobility.