×
COOKIES
Prezeraním tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies. Spracovaniu cookies zabránite v nastaveniach internetového prehliadača alebo nezobrazovaním tejto stránky v internetovom prehliadači.
Informačný web Mateja Lednára
Vytvárame riešenia

Ako je to s kvalitou našich absolventov

Keďže ma už nebaví stále počúvať ako sa absolventi vysokých škôl nevedia presadiť na trhu práce, rozhodol som sa napísať tento príspevok, ktorý by mal otvoriť oči každému, kto chce problematiku nezamestnanosti riešiť skutočne seriózne.
Ako prvé uvediem, že úroveň nášho vysokého školstva rapídne klesla. Po prvý krát som to pocítil na vlastnej koži, keď som skončil bakalára. Kým my sme mali veľmi tvrdé podmienky, museli sme robiť záverečnú prácu v rozsahu 35 strán, štátnice, mali 11 skúšok za semester a hrozili nám, že pre magisterské štúdium, tí čo nebudú mať dobré známky budú musieť robiť diferenčné skúšky rovnako ako absolventi iných škôl, ktorí chcú s nami pokračovať na magistrov, pri prechode na magisterské štúdium sa všetko rapídne zmenilo.
Zrazu k nám pribudli študenti z úplne iných škôl bez odborov, ktoré sme študovali. Ich podmienky na získanie bakalárskeho titulu boli v podobe napísanie krátkej práce, teda žiadna rozsiahla práca, žiadne štátnice. V rámci štúdia prechádzalo viac ako 50% študentov, ktorí tam v živote nemali čo hľadať. Dovolím si povedať, že kvalita viacerých týchto študentov nebola o nič lepšia ako stredoškolsky vzdelaných ľudí, ba si dovolím povedať, že stredoškolsky vzdelaný človek s praxou je často prínosnejší ako absolvent bez praxe.
Ďalším šokom bola práca s mladými ľuďmi. Tiež som bol mladý a keď sa tak spätne pozerám, tiež som nebol žiaden ideál vzorného pracovníka, ale to aký prístup majú dnešní mladí ľudia, to som si zase nedovolil. Človek si povie, že práca v mladom kolektíve bude super. No opak je pravdou. Aspoň z mojej skúsenosti neodporúčam mať príliš mladý kolektív. Americké filmy spôsobili, že študenti aj absolventi žijú v úplne inom svete, svete bez zodpovednosti, svedomitosti, etiky a mnoho ďalšieho. Namiesto toho, aby si vážili, že môžu pracovať, správajú sa nezodpovedne a často sú si sami na príčine, prečo dopadli tak ako dopadli.
Niektorí žijú vo svojom svete, kde správanie sa ako na základnej škole k svojmu okoliu je pre nich normálne. Iní zase žijú v presvedčení, že deň bez alkoholu nie je možné prežiť. Plnenie pracovných úloh je to posledné, na čo myslia. Koniec školy sa rovná koniec akéhokoľvek vzdelávania a čítania kníh a takto by som mohol pokračovať.
No ale vrátim sa späť k absolventom. Po nedávnom nábore nových zamestnancov som zistil, že je to horšie ako si všetci myslíme. Rozdiel medzi kvalitou alebo stupňom vedomostí u zamestnávateľov je diametrálne iný, ako stupeň vedomostí, ktorý si absolventi myslia, že v rámci štúdia dosiahli. Ak niekto uvádza, že je v niečom pokročilý, z toho čo som zažil išlo niekedy až o stupeň úplný začiatočník.
To že nie je všetko v poriadku je možné veľmi rýchlo zistiť kontrolnými otázkami. Vzhľadom na to, že personalisti sú tiež často nedostatočne kvalifikovaní, tak rýchle odhalenie nedostatočne kvalifikovanej pracovnej sily býva nemožné, a tak firme vznikajú zbytočne náklady v podobe neskoršieho rozviazania pracovného pomeru ako keby bol spravený kvalitný filter hneď na začiatku.
Okrem jednoduchých kontrolných otázok je dobré mať pripravený krátky jednoduchý test, ktorý naozaj ukáže, či má človek zručnosti a poradí si s týmto testom rýchlo a hravo. Ja osobne preferujem starších zamestnancov s praxou a ochotou sa učiť. Ak sa niekto hlási na pracovnú pozíciu a na otázku, ako sa v tejto oblasti vzdelával odpovie, z prednášok zo školy, je to dobrý dôvod na to, aby sme sa rozlúčili. Starší zamestnanci pristupujú často k práci zodpovednejšie a to aj z dôvodu, že už majú záväzky a tak strata zamestnania nie je pre nich výhodná.
Mladí zamestnanci skôr riešia kým im padne a kam pôjdu na pivo. Výnimkou nie sú ani stavy, kedy z dôvodu takýchto záujmov, nie sú schopní vykonávať prácu. Tiež sa mi nepáči, že namiesto podpory starších ľudí, ktorí sa oveľa náročnejšie prispôsobujú aktuálnym podmienkam trhu a ktorým je potrebné venovať viac starostlivosti sa venuje pozornosť mladým, ktorí nemajú nič odrobené ani zažité, teda tým, ktorí nie sú vyhorení a dokážu sa oveľa rýchlejšie adaptovať či už v oblasti jazykov alebo práce s počítačom.
Na záver by som rád skonštatoval, že prvom rade je potrebné zlepšiť kvalitu vzdelávania. Mladí ľudia sa musia prestať hrať na študentov a tínedžerov z amerických filmov. Musia na sebe pracovať a nesnažiť sa byť hneď milionármi. Moja generácia začínala rôznymi pomocnými prácami, napríklad ja osobne som ako tínedžer roznášal noviny do poštových schránok a začínal brigádami. Až postupne som sa vypracoval vďaka kontinuálnemu vzdelávaniu na úroveň, ktorá mi otvára veľmi veľa pracovných príležitostí. Takže fňukanie, že nemám prácu alebo mi nechcú dať toľko ako v Bratislave nie je vôbec namieste. Otázkou zostáva, čo ste spravili sami pre to, aby ste sa mali lepšie. Ako sa chcete odlíšiť od tisícov rovesníkov s rovnakým vzdelaním. Bez kontinuálneho zlepšovania to tak ľahké nebude. Treba začať od dna a postupne sa vypracovať. Pre to aby sa mal človek lepšie je tiež dôležitá povaha a správanie sa k okoliu. Ľudí si treba vážiť a pomáhať si.

Záver

A čo vy? Aké máte skúsenosti s absolventmi? Podeľte sa o vaše skúsenosti a postrehy prostredníctvom komentára.
Blog,job,programovanie,práca
Žiadna časť tohto článku nesmie byť reprodukovaná bez uvedenia autora a URL na túto stránku.
Viac informácií nájdete v sekcii O projekte.

Komentáre

Článok neobsahuje zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Meno (povinné)
Web
Správa (povinné)
Odoslať
Od najnovších