Ako by mala vyzerať Bratislava a iné mestá pred spoplatnením parkovania

Tento článok nadväzuje na predchádzajúci, v ktorom som sa venoval parkovaniu. Čoraz viac názorov ma udivuje, ako mnohí z diskutujúcich porovnávajú Bratislavu s inými veľkými metropolami, kde je platené parkovanie už niekoľko rokov. Žiaľ Bratislava z pohľadu MHD sa s inými metropolami nemôže porovnávať. Dôvody ako aj dopad plateného parkovania na život v Bratislave či iných mestách, toto bude hlavná téma tohto článku. Parkovaciu politiku treba brať totiž komplexne a nielen čiastkovo.

Bratislava nie je metropola

Všade inde vo vyspelých mestách je MHD na takej úrovni, že autá tam nie sú potrebné. Intervaly MHD a integrovaná doprava vďaka metru a vlakom vytvára niečo, s čim sa MHD v Bratislave nedá ani porovnať. Preto ma zaráža, akými hlúposťami sa tu argumentuje za platené parkovanie. Nehovorím o katastrofálnom stave ciest, celej cestnej infraštruktúry a mostov, ktoré sú v Bratislave. Kým vo veľkých mestách sú desiatky mostov cez rieku, ktorá nimi preteká, v Bratislave je efektívne postavený len most SNP a Prístavný most. Starý most, ktorý mal byť štorprúdový (dva prúdy pre každý smer), bol našimi expertmi zrušený a po jeho opätovnom postavení bude osobná doprava vylúčená. V Bratislave je absencia mostov, cyklotrás, železničnej dopravy a rýchlostnej dopravy - metro, rýchlodráha alebo iný druh dopravy.

Netreba pritom zabúdať, že momentálne zvýšenie cien lístkov pre MHD, robí naše hlavné mesto výnimočným, ponuka dopravy na minimálnej úrovni, ešte veľa dopravných prostriedkov je po dobe životnosti a cenami prekonávame metropoly, ktoré sú nám dávané za príklady v platenom parkovaní. Nielenže nemáme tak kvalitnú MHD, ale ešte aj ceny dopravného budeme mať vyššie. A po tomto všetkom ešte tu chcú vymýšľať s platením za parkovanie.

V skutočných metropolách je MHD je doplnená o lode, trajekty, kvalitnú taxi službu, helikoptéry, lanovky, metro a iné dopravné prostriedky, takže cestujúci ma na výber z množstva druhov dopravy čo sa o Bratislave nedá povedať. Chýbajú tu cyklotrasy, mosty, nadchody, podchody, lávky pre peších a cyklistov ponad Dunaj či štvorprúdové cesty, hromadne garáže a mnoho iných prvkov moderného dopravného systému.

Z hľadiska kultúrneho vyžitia je tu absencia veľkých parkov, zábavných centier, aquaparkov a iných atrakcií na prilákanie turistov. Taktiež sa tu bráni modernej architektúre a stavbe výškových budov, ktoré sú najčastejšie dominantami veľkých miest. Stačí sa pozrieť čo sa tu postavilo a aké projekty boli zamietnuté. Výsledkom nevkusu, zastaranosti a ignorovania dizajnu moderných miest je výstavba starého mosta. Nielenže bola odstránená automobilová doprava a tak absencia mostov v Bratislave je ešte viac citeľnejšia, ale dizajn mostu pobúril aj viacerých architektov (https://dennikn.sk/280113/novy-stary-most-znasilneny-impotencia-ducha-no-takyto-si-ho-zasluzime/?ref=top).

O tom, ako je Bratislava na tom zle vypovedá aj fakt, že nábrežia Dunaja sú využité minimálne. Všade vo svete sú veľké promenády, vodná doprava, a iné atrakcie, len v Bratislave okrem Eurovea nič nie je. Navyše Petržalka ma vo svojom srdci Chorvátske rameno, ktoré ak by sa zobralo "do parády", mohla by byť z neho vodná cesta a doprava člnmi. Stačí ho len rozšíriť a upraviť, po okrajoch spraviť promenády a obchodné zóny. Štúdií tu bolo dosť, niektoré priniesli veľmi dobré riešenia, s ktorými ak by sa ďalej pracovalo, z Petržalky by sa stala významná mestská štvrť s modernou architektúrou a zapracovaním "prírody" do mesta.

Ako prvé sa je potrebné pozrieť sa na stav, ktorý tu je. Treba začať stavať záchytné parkoviská s napojením na MHD a hlavné dopravné uzly, zlepšiť MHD, v prípade Bratislavy vybudovať kvalitnú električkovú trať do všetkých mestských častí a zrýchliť ju. Treba postaviť normálne mosty, obchvaty, nové parkovacie plochy pre obyvateľov, nové cyklotrasy a potom sa uvidí, či sa pristúpi k spoplatnenému parkovaniu alebo nie.

Je možné, že všetky uvedené riešenia spôsobia, že ľudia začnú vnímať MHD inak a budú ju viac využívať vďaka čomu sa zníži počet áut v meste. Tiež treba dobudovať priame vlakové prepojenie do Petržalky a pripadne iných mestských častí, napr. Vajnory, Rača, Lamač, Dúbravka, Dolné hony, keďže metro v tomto štádiu už nepripadá do úvahy. Tiež je potrebné dokončiť petržalskú električku a na jej konci spraviť veľkokapacitné parkovisko.

Prečo v súčasnosti nie je možné aplikovať spoplatnenie parkovania

Ako prvé nie je možné ponúkať službu, ktorá bude v znení, možno bude dodaná. Teda zaplatiť si za parkovanie a kupujúci nemá garanciu, že aj zaparkuje. Takáto forma obchodu neexistuje. To je ako keby ste si zaplatili za auto, no auto vám nikdy nebude dodané.

V Bratislave chýba také množstvo parkovacích miest, že ani odchod tisícov ľudí do satelitov a novostavieb s vlastným parkovaním nijako pozitívne nezmenilo daný stav. Títo ľudia si na vlastné náklady zabezpečili parkovanie čím pomohli Bratislave a aj iným mestám zlepšiť daný stav, no ani to nepomohlo. A teraz ich mestá namiesto odmeňovania chcú navyše trestať.

Ako by malo byť parkovanie aplikované

Ak má byť aplikované spoplatnenie parkovania, tak musí byť vytvorená jednotná cena pre celé mesto. Nesmie sa stať, že si kupujúci kúpi službu a nebude mať kde zaparkovať. Preto je potrebne najskôr vybudovať chýbajúce parkovacie miesta. Mesto sa nemôže spoliehať, že zavedením drahého parkovného ubudnú desaťtisíce áut z ciest. Ubudnúť môže autá tých, čo bývajú v podnájme a začnú chodiť do mesta vlakom. Ale tí čo chodia autom do práce budú chcieť tak chodiť aj naďalej (keďže momentálne neexistuje alternatíve automobilovej doprave), a tak si parkovanie zakúpia. A tu vznikne problém, kde budú parkovať, keď parkovacie miesta pre túto masu neexistujú? Experti čo navrhujú parkovaciu politiku si myslia, že ľudia, ktorí si kúpili autá za tisíce EUR ich predajú? Asi každý rozumný človek vie, že auto prudko stráca hodnotu, a tak nikto kvôli platenému parkovaniu nebude chcieť predať auto a stratiť tak značnú sumu peňazí. Každý si plánuje kúpu auta na určité obdobie, s ktorým počíta a až po tomto období sa bude rozhodovať ako ďalej. Akékoľvek skoršie nútené zbavenie sa auta je neprípustné a občanovi vzniká škoda. Ak sa to zoberie komplexne, tak pri stovkách poškodených vzniká škoda veľkého rozsahu.

Pre efektívnu parkovaciu politiku by sa malo v prvom rade myslieť na ľudí. Ak chcem niečo spoplatniť, tak to robme len pre návštevníkov, ktorí sa dlho nezdržujú v meste. Navrhujem aby ľudia mohli definovať dve mestá, v ktorých by sa spoplatnenie parkovania netýkalo. Prvé mesto by bolo to, kde majú trvalé bydlisko a druhé mesto, to kde chodia do práce.

Každé mesto by malo mať veľkokapacitné záchytné parkoviská umiestnené tak, aby auto smerujúce sem, netvorili zápchu v meste. Zároveň musí byť zabezpečená kyvadlová doprava s krátkymi intervalmi do miesta, odkiaľ sa bude možné dostať takmer do každého miesta v meste.

Záchytné veľkokapacitné parkoviská sú zároveň nové príležitosti. Vybudovaním obchodných centier by sa zabezpečila zamestnanosť a ľudia by si pred odchodom mohli ešte nakúpiť. Elimináciou stoviek či tisícoviek áut pred vjazdom do mesta sa zlepší ovzdušie, zníži hluk, zlepší priepustnosť v čase špičiek. Na kyvadlovú dopravu je vhodné použiť autobusy na elektrický pohon, trolejbusy, električky či vlak. Aj takto sa dá riešiť parkovacia politika.

Ako odbremeniť mestá od áut

Na to, aby ľudia sami začali využívať integrovanú mestskú dopravu, je potrebné vytvoriť podmienky, ktoré ich presvedčia, že lepšia alternatíva nie je.

Podmienky pre zmenu návykov dochádzajúcich obyvateľov

cesta prostriedkom hromadnej dopravy musí trvať aspoň o polovicu kratšie oproti ceste autom
dopravný prostriedok musí byť na úrovni a cestujúci musí mať v ňom komfort (žiadna tlačenica)
cesta hromadnou dopravou musí byť výrazne lacnejšia ako cesta autom
do hromadného prostriedku bude možné bez problémov umiestniť bicykel alebo iný osobný dopravný prostriedok malej veľkosti
frekvencia dopravy musí byť v akceptovateľných intervaloch

V prvom rade si treba uvedomiť, že ľudia bývajúci do vzdialenosti približne 10 km, sa komfortu automobilovej doprave asi nevzdajú. Preto sa je potrebné sústrediť na obyvateľov z väčších vzdialeností. Pre blízke vzdialenosti by sa mala vytvoriť podpora autobusovej dopravy. Príkladom je Rajka, Hainburg či Chorvátsky Grob. Pre vzdialenejšie mestá a obce musí byť vytvorená vlaková podpora a to v podobe nových staníc s veľkokapacitnými parkoviskami. Rozmiestnenie zástavok by mohlo byť nasledovné 30, 20 a 10 km o cieľového mesta. Týmto sa zabezpečí, že časť tých čo používajú autá a chcú ich odstaviť na záchytných parkoviskách pôjde na opačný smer, čím sa zlepší dostupnosť do mesta. Zastávok musí byť optimálny počet, aby nenastali prestoje a čas strávený vo vlaku nebol nakoniec dlhší, ako keby sa išlo autom.

Záchytné parkoviská sú zároveň príležitosti pre vybudovanie nových obchodných centier. Vďaka nim by sa mohla zvýšiť zamestnanosť a ľudia pred odchodom domov by mohli uskutočniť nákupy či využiť stravovacie zariadenia.

Dopady plateného parkovania na podnikanie

Platené parkovanie bude mať výrazný dopad na podnikateľské prostredie. Kým doteraz ešte stále navštevujeme vďaka bezplatnému parkovaniu rôzne malé obchody a vďaka tomu majú tisíce ľudí prácu, po zavedení plateného parkovania ľudia už nebudú chodiť do týchto obchodov a budú podporovať veľkých hráčov. Výsledkom bude, že malé obchody zaniknú, zvýši sa nezamestnanosť a silný hráči budú ešte silnejší kde postupne po odstránení konkurencie môže nastať zvyšovanie cien.

Ďalší problém môže vzniknúť v obchodovaní s ojazdenými a novými automobilmi. Ľudia prestanú kupovať autá čo bude mať dopad na predajcov áut a opäť sa zvýši nezamestnanosť. Autobazáry namiesto kupujúcich budú mať len záujemcov o predaj áut. Tí čo budú nútení kvôli vysokým poplatkom za parkovanie predať auto, pri naplnení tohto scenára ho budú nútení predať za zlomok ceny.

Otvorené otázky

Starosta Petržalky na prezentácii parkovacej politiky stále zdôrazňoval, že Petržalka nevlastní žiadne pozemky. Preto znie otázka, na akých pozemkoch sú vybudované súčasné parkovacie miesta. Sú majetkom Petržalky? Ak nie, tak ako chce Petržalka vyberať parkovné na pozemkoch, ktoré nevlastní? Ako je to v iných mestách?

Kde je plán Petržalky na vybudovanie chýbajúcich 30 000 parkovacích miest, aby ľudia teda mohli parkovať? Petržalka doteraz len zverejnila, že chcú všetky ilegálne parkovacie miesta zrušiť, teda 30 000 parkovacích miest, keďže toľko ich údajne chýba, ale v Petržalke momentálne každé auto niekde zaparkuje. Kde má ta masa áut zaparkovať, najmä ak si väčšina z nich kúpi parkovaciu kartu?

Záver

Ak máte zaujímavé návrhy pre riešenie dopravy a parkovania v hlavnom meste alebo v inom meste na Slovensku, podeľte sa o ne prostredníctvom komentára.